Gréckokatolícka cirkev
farnosť Levoča

Osloboďte si občas svoje srdce od ľudí, aby ste mohli pokojne hovoriť s Bohom o veciach svojej duše.
Sv. František Saleský






hwww.lifenews.sk

Vyveska

www.kumran.sk

www.magnificat.sk

www.forumzivota.sk

spz.pavolmaria.org

www.cbreurope.sk

www.instituteofleoxiii.org

Príhovory počas svätej omše v Nitre 5.7.2012 (homília a pozdrav)

Nitra 5. júla (TK KBS) - Starobylá Nitra sa dnes stala dejiskom otvorenia Roka sv. Cyrila a Metoda, ktorý vyvrcholí v septembri 2013. Otvorenie bolo spojené so slávnostnou svätou omšou, ktorú v rámci celonárodnej púte ku cti dvoch solúnskych bratov celebroval predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý bol aj kazateľom. V závere pozdravil pútnikom apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana. Homíliu a pozdrav prinášame v plnom znení.


* Homília Mons. Stanislava Zvolenského

Drahí bratia a sestry, milí cyrilometodskí ctitelia,

čo slávime, prečo sme prišli sem do Nitry, ktorú svojho času blahoslavený Jána Pavol II. nazval staroslávnym Betlehemom kresťanstva na Slovensku?

Slávime sviatok našich vierozvestov svätých Cyrila a Metoda, slávime duchovný základ, ktorý podopiera a zjednocuje naše spoločenstvo.

Veď len uvážme. V ostatnom sčítaní ľudu v našej vlasti podľa svojho slobodného rozhodnutia 3 milióny 350 tisíc ľudí sa prihlásilo ako rímskokatolíci, vyše 200 tisíc ako gréckokatolíci, skoro 50 tisíc ako pravoslávni, 320 tisíc ako evanjelici, skoro 100 tisíc ako reformovaná kresťanská cirkev, a ešte ďalší kresťania z menších kresťanských spoločenstiev, keď teda v našej spoločnosti vyše 4 milióny obyvateľov pokladajú za užitočné, aby sa predstavili v spoločnosti ako kresťania, potom primerane pokladajú všetci kresťania v našej vlasti svätých Cyrila a Metoda za duchovných otcov svojho kresťanského presvedčenia. Keď uvážime, že svätého Štefana, uhorského kráľa pokrstil svätý Vojtech z českého rodu Slavníkovcov, ktorí prijali kresťanstvo, keď aj tento český rod patril do Veľkomoravskej ríše, či nemôžeme právom povedať, že svätý Cyril a Metod zjednocujú našu spoločnosť, sú duchovnými otcami kresťanského presvedčenia v našej vlasti. Nimi sprostredkované evanjeliové hodnoty nás stmelili, nás dodnes spájajú, kresťanov ako kresťanov, Slovákov ako Slovákov a samozrejme všetkých bez rozdielu ako obyvateľov našej vlasti.

Slávime duchovný základ našej spoločnosti, duchovnú jednotu, slávime posolstvo kresťanskej viery, ktorej rozumieme my a ktorej rozumeli naši predkovia.
A je tomu 1150 rokov. Pred 1150 rokmi prišiel zásadný podnet pre duchovnú identitu nášho národa i ostatných národov, ktoré žijú v našej vlasti. Veľkomoravské knieža Rastislav totiž v roku 862 poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo tohto znenia: „Náš ľud sa pohanstva zriekol a kresťanského zákona sa drží. Nemáme však takého učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku pravú kresťanskú vieru vysvetlil, aby sa aj iné krajiny, to vidiac, pripodobnili nám. Tak pošli nám, vládca, biskupa a učiteľa takého, lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza“ (Život Konštantína XIV. kapitola).
Nato cisár Michal III. vyzval svätého Konštantína, aby sa misie ujal on. Spolu s bratom Metodom boli tou najlepšou voľbou, keďže poznali jazyk, mali organizačné schopnosti a misijnú horlivosť.

Cyril a Metod prijali výzvu cisára Michala v duchu slov Pána Ježiša, ktoré sme počuli v úryvku z evanjelia: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich [...] a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (porov. Mt 28,19-20).

Misia svätých Cyrila Metoda bola misia náboženská a kresťanská, mala ako vedúci motív a cieľ plné obrátenie Slovanov na kresťanskú vieru. Nástrojom úspešnej evanjelizácie sa stali hlaholské písmo, ktoré vytvoril svätý Cyril a slovanský jazyk. V reči ľudu sa ohlasovalo evanjelium, vysluhovali sviatosti a konali bohoslužby. Písmo a jazyk sa stali aj základom písomníctva, vzdelanosti a kultúry našich veľkomoravských predkov.

Stále hlbšie prenikanie do obsahu kresťanskej viery cez možnosť vyznávať ju vo vlastnom jazyku, v reči ľudu, znamenalo možnosť, aby si obyvatelia Rastislavovej ríše uvedomovali stále hlbšie základnú hodnotu kresťanského posolstva o slobode človeka, o slobode človeka, ako Božieho stvorenia, adoptovaného Božieho syna a dcéry, o slobode človeka pred Bohom a pred ľuďmi, o slobode pre Boha.
Ako biskupi Slovenska pripomenuli pastierskym listom z poslednej nedele, pojem slobody sa vo zvláštnom kontexte objavil aj v slovách, ktoré na svojej smrteľnej posteli arcibiskup Metod adresoval svätému Gorazdovi. Zomierajúci Metod chcel odovzdať duchovnú štafetu misijnej aktivity, ukázal na Gorazda a povedal: „Toto je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný“. Keď sa hlbšie zamyslíme nad touto vetou, môžeme v nej objaviť celistvé posolstvo o slobode - vrátane jej najhlbšieho rozmeru, ktorým je sloboda ľudského svedomia. Pojem slobody na pozadí spresňujúceho slovného spojenia „našej zeme“ je sloboda od všetkých ujarmujúcich spoločenských, politických, finančných, mediálnych či osobných väzieb, prosto sloboda podriadená Bohu, pôvodcovi najvnútornejšej logiky všetkého jestvujúceho. Pojem svedomia preto nesmie byť obranným argumentom bezbrehého a bezohľadného individualizmu, ktorý je skôr produktom chúťok a emócií, nebezpečne odbrzdených bez varovného hlasu svedomia.
Okrem toho Metod Gorazda chváli ako muža učeného v knihách. Z úst arcibiskupa Metoda, ktorý svoju misiu postavil na textoch preložených jeho bratom pre ľud, ktorý na tieto texty dostal požehnanie rímskeho biskupa, to znie zvlášť naliehavo. Byť učený znamená v týchto súvislostiach akiste viac, ako mať intelektuálnu vedomosť, púhu informáciu. Znamená praktizovať, žiť, realizovať hodnoty načerpané a pochopené v knihách, a predovšetkým v Knihe kníh, Biblii. Sloboda „muža tejto zeme“ čerpá z Božieho slova, zo slov Boha odovzdávajúcich univerzálny mravný zákon, ktorý sa dá a má uskutočňovať vždy, všade a za každých okolností. Človek učený v knihách, človek prijímajúci Božie slovo je naozaj slobodný, najslobodnejší. Lebo uznávajúc Slovo, cez ktoré bolo všetko stvorené uznáva so všetkou slobodou svojho svedomia aj slovo príkazu a zákazu, lebo to nie je slovo neslobodne nanútené zvonku, ale vyjadrujúce boží plán zakódovaný do každej bunky, do fungovania jednotlivca, jeho vzťahov i celej spoločnosti okolo neho. To platí aj pre situáciu samých vierozvestcov, keď putovali k apoštolským prahom, aby od pápeža ako hlavy cirkvi prosili požehnanie na svoje dielo. Ich komunikácia s pápežom nebola nijako proti ich slobode, ba bola vyjadrením ich slobody a odpútanosti od iných väzieb a pnutí, ktorým by tak ľahko boli mohli podľahnúť.

Preto svätý Metod Gorazda napokon chváli ako „pravoverného“, čiže ako človeka verného pravde. Moderný človek by sa azda pýtal, ako byť verný a čomu, ak pravda nie je jasne definovaná, ak „každý má svoju pravdu“, ak pravdou je to, čo je práve vhodné a užitočné? Ako byť verný premenlivej pseudo-pravde, vratkým ideám vydaným napospas hlasovaniam, mediálnym stratégiám, mocenským záujmom, spravodajským hrám?

Presne pred siedmymi rokmi na tejto slávnosti predniesol homíliu otec kardinál Ján Chryzostom Korec, na ktorého v tieto dni myslíme a za zdravie ktorého sa sústavne modlíme. Jeho vtedy prednesené otázky sa nám dnes javia rovnako aktuálne ako vtedy. Otec kardinál sa vtedy pýtal: „Chceme žiť ako národ bez náboženstva? Chceme žiť bez kresťanstva? A vieme to domyslieť? Nevidíme, aké otrasné rozmery vie nadobudnúť bez svedomia ľudské sebectvo, chamtivosť a ľudská nenávisť? Nevidíme, čo vie stvárať nenásytnosť ľudí v hospodárstve, čo chamtivosť podplácania, čo nenávisť terorizmu? Nevidíme, čoho je schopná bezbrehá sloboda, čo sú vstave robiť ľudia bez mravných zábran? Nevidíme, ako nás pravé kresťanstvo robí ľuďmi? Mnohí z nás to vidia a dovidia doďaleka“.
Naozaj, pozerajúc doďaleka zisťujeme čosi veľmi dôležité, kľúčové, nenahraditeľné: potrebujeme uvedomiť náš základný pevný bod, ktorým je náš vzťah k Bohu. Náš vzťah k Boh sa prejavuje modlitbou. Modlitba k Bohu nás oslobodzuje a posväcuje k odvahe žiť a hovoriť pravdu, modlitba nás vedie hĺbať nad Slovom Boha, modlitba nás oslobodzuje ku skutočnej pravovernosti. Preto inšpirovaný modlitbou svätého Cyrila, ktorou prosil Boha pred svojou smrťou, modlime sa aj my: Pane, Bože náš, ktorý si stvoril všetko a rozprestrel si do šírky nebo a položil si základy zeme. Ty si všetko jestvujúce priviedol z nebytia k bytiu. Ty vždy počúvaš tých, čo plnia tvoju vôľu a zachovávajú tvoje prikázania. Zachovaj nás vo vernosti, zveľaď svoju Cirkev a spoj nás v jednote ducha. Aby sme boli ľudom rovnako zmýšľajúcim o pravej viere. Vry do našich sŕdc slovo tvojho prijatia za synov. Aby sme všetci chválili a slávili tvoje meno, meno Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen."

* Príhovor apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Maria Giordanu

Excelencia pán prezident Slovenskej republiky,
Vážená pán premiér,
Excelencia Mons. Zvolenský, bratislavský arcibiskup e predseda Konferencie biskupov Slovenska,
Excelencia Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup,
Drahí spolubratia v biskupskej službe,
Kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry,
Predstavitelia občianskeho a verejného života,
Milovaní bratia a sestry v Kristovi,

Dnešnou slávnosťou svätých Cyrila a Metoda sa otvára Rok venovaný práve týmto dvom svätcom v rámci prípravy na veľké jubileum ich príchodu na územie Veľkej Moravy a teda aj na územie dnešného Slovenska.

Vieme, že svätí Cyril a Metod prišli sem ako misionári, ktorým Kristus zveril poslanie šíriť evanjelium medzi slovanskými národmi a tak priniesť jeho svetlo, ktoré chce byť pomocou pre ľudí i pre celé národy.

Viera, napriek početným ťažkostiam spôsobeným historickými okolnosťami, pomáhala vašim predkom v priebehu dejín žiť čestne a neprestať obracať svoj zrak k Tomu, ktorý je Pánom všetkého, ktorý všetko riadi a ktorý spôsobuje, že tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži k dobrému (Rim 8, 28).

Dnes, na sviatok týchto dvoch svätcov, ktorí sú zároveň patrónmi Európy, sa aj my cítime zodpovední za zachovanie a šírenie tej viery, ktorú tu oni ohlasovali. Prosíme ich teda, aby sa prihovárali u Boha za našu vlasť i za náš spoločný dom, za dnešnú Európu, ktorá je iná, ako vtedy, keď tu pôsobili oni, Európa s novými výzvami a novými perspektívami.

Aj toto je naša zodpovednosť: nedovoliť, aby sa stratilo to, čo tu zasievali svätí Cyril a Metod, pre čo sa dali úplne do služieb Bohu a Cirkvi, a čo im ležalo na srdci až do posledného dychu.

Áno, milovaní bratia a sestry, viera je veľký dar, ktorý nesmieme stratiť. Naopak, máme ju s láskou opatrovať, posilňovať a odovzdávať tým, ktorých Pán postavil na našej životnej ceste. V prípade solúnskych bratov to boli slovanské národy. V našom prípade sú to naši blízki, vlastná rodina, ale aj okolie, v ktorom žijeme. V tomto zmysle máme byť všetci misionári a tak mať účasť na poslaní Cirkvi, ktorá vedie ľudí k spáse.

Všetkým vám, biskupom, predstaviteľom verejného života i veriacim laikom želám, aby jubilejný Rok svätých Cyrila a Metoda bol pre vás veľkou pomocou a aby vám pomohol milovať Boha celým srdcom a žiť svoj každodenný život v duchu viery, podľa príkladu svätcov, ktorých si tu dnes uctievame. Amen.

TK KBS poskytli príhovory Mons. Stanislav Zvolenský a Apoštolská nunciatúra v SR
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120705006

Uverejnené: 05.07.2012


Dublinský arcibiskup počas kongresu: Cirkev je darom od Boha

Dublin 12. júna (RV) - „Cirkev v Írsku je cirkvou na ceste k obnove,“ takto ju charakterizoval dublinský arcibiskup Diarmuid Martin počas otvorenia 50. svetového eucharistického kongresu v hlavnom meste Írska, ktorý potrvá do 17. júna. Posolstvo adresoval štyrom írskym cirkevným provinciám, ktoré sa pripojili k tisícom pútnikov zo zahraničia a v nedeľu popoludní zavítali do arény Royal Dublin Society. Na otvorení kongresu sa zúčastnilo aj 40 kardinálov a približne 200 biskupov a kňazov.
Slávnosť sa začala odhalením tzv. „kameňa uzdravenia“, ktorý sa nachádza pri oltári. Na ňom je vyrytá modlitba, ktorú napísala obeť sexuálneho zneužívania. Arcibiskup vyzval veriacich, aby vo svojich srdciach pamätali na všetkých tých, ktorí trpeli takýmto zneužívaním a „ktorí ešte dnes nesú znaky utrpenia a možno ich budú niesť po celý zvyšok života“.

Rovnako sa vrátil k téme reformy v Cirkvi a častí jej kľúčového učenia, ktoré požadujú niektoré hlasy vo vnútri Cirkvi, ako aj v širšej spoločnosti: „Cirkev nie je našou, aby sme ju prebudovali, je to dar, ktorý sme prijali od Boha, vedení počas celých dejín Duchom Svätým a nasledujúc príklad Márie a svätých.“

Otváracej svätej omši včera predsedal osobitný vyslanec pápeža Benedikta XVI. na kongrese kardinál Marc Ouellet. Vo svojej homílii sa zameral na utrpenie a naliehavé výzvy k viere v írskej Cirkvi. Ako povedal, veriaci prichádzajú do kostola každú nedeľu, aby sa stretli so Vzkrieseným Pánom, a hoci „v očiach sveta“ sa môže zdať, že tak robia zo „sociálnych dôvodov alebo na základe kultúrnych a náboženských tradícií“, v skutočnosti ich tam spoločne „pozýva sám Pán“. Pripomenul aj tých, ktorí sa cítia byť na okraji Cirkvi, a podotkol, že „Kristova jedinečná obeta ponúka spásu každému človeku“.

Podľa kardinála Ouelleta je dôležitý život v duchovnom spoločenstve: „Buďme si vedomí nepochopiteľného daru Najsvätejšej Sviatosti. Bohu patrí oveľa viac adorácií a vďačností za dar jeho lásky.“ Kardinál v závere poďakoval pápežovi Benediktovi XVI. za možnosť „zažiť uzdravenie a útechu – a to aj uprostred utrpenia – ktoré môže priniesť iba slávenie Eucharistie v spoločenstve s Kristom a medzi sebou navzájom“.
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120612010

Uverejnené: 13.06.2012


Benedikt XVI.: Pán ostáva v Eucharistii vždy prítomný

Vatikán 10. júna (RV) - Na Námestí sv. Petra vo Vatikáne sa zišlo niekoľko tisíc pútnikov z celého sveta, aby sa spolu s Benediktom XVI. pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Predtým im adresoval slová, ktoré prinášame v plnom znení.

Drahí bratia a sestry,

Dnes sa v Taliansku i v mnohých iných krajinách slávi Corpus Domini, teda slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, Eucharistie. V dnešný deň sa tradične konajú slávnostné procesie s Najsvätejšou sviatosťou oltárnou po uliciach a námestiach. V Ríme sa táto procesia uskutočnila minulý štvrtok na diecéznej úrovni, v deň samotnej slávnosti, ktorá každoročne v kresťanoch obnovuje radosť a vďačnosť za Ježišovu eucharistickú prítomnosť medzi nami.

Slávnosť Corpus Domini je veľkou verejnou manifestáciou Eucharistie, sviatosti, v ktorej Pán ostáva prítomný i po ukončení slávenia, aby bol stále s nami, v priebehu našich dní. Už sv. Justín, ktorý nám zanechal jedno z najstarších svedectiev o eucharistickej liturgii, potvrdzuje, že po rozdaní sv. prijímania prítomným, diakoni roznášali premenený chlieb tým, čo sa slávenia zúčastniť nemohli (porov. Apologia, 1, 65). Práve preto je miesto v chráme, kde sa uchováva Eucharistia, tým najposvätnejším. Nemôžem si v tejto súvislosti s dojatím nespomenúť na mnohé kostoly, ktoré boli vážne poškodené počas nedávneho zemetrasenia v Emiglii Romagni, i preto, že aj Kristovo eucharistické Telo zostalo v niektorých prípadoch zavalené ruinami. Vrúcne sa modlím za spoločenstvá, ktoré sa spolu s kňazmi musia stretávať na svätej omši vo veľkých stanoch. Ďakujem im za svedectvo a za to, čo robia v prospech všetkých obyvateľov. Táto situácia nás vyzýva s veľkou dôležitosťou, aby sme boli zjednotení v Pánovom mene a v sile, ktorá prichádza z eucharistického chleba, nazývaného i „chlieb pútnikov“. Z lámania tohto chleba sa rodí a obnovuje schopnosť deliť sa o hmotné dobrá, niesť bremená iných, byť pohostinnými a prijímať druhých.

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi nám pripomína i hodnotu eucharistickej adorácie. Boží služobník Pavol VI. pripomínal, že katolícka Cirkev vyznáva eucharistický kult „nie iba počas svätej omše, ale i mimo jej slávenia, uchovávajúc s najväčšou starostlivosťou konsekrované hostie, predkladajúc ich k slávnostnému uctievaniu veriacim kresťanom, nesúc ich v procesii za chválospevu kresťanského ľudu“ (Enc. Mysterium fidei, 57).

Adorovať možno osobne, zotrvajúc v uzobraní pred svätostánkom, ako i v spoločenstve, piesňami a žalmami, ale vždy uprednostniac ticho, v ktorom je možné vnútorne počúvať Pána, živého a prítomného vo Sviatosti.
Panna Mária je učiteľkou i tejto modlitby, pretože nik nedokázal lepšie kontemplovať Ježiša pohľadom viery a zachovávať v srdci dôverné rezonancie jeho ľudskej i božskej prítomnosti. Nech na jej príhovor rastie a rozširuje sa v cirkevných spoločenstvách pravá a hlboká viera v Eucharistické tajomstvo.

Po Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, chcel by som predovšetkým pripomenúť, že na budúci štvrtok 14. júna pripadá Svetový deň darcov krvi iniciovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou. Vyjadrujem uznanie všetkým, ktorí takýmto spôsobom prejavujú spolupatričnosť, nevyhnutnú pre životy toľkých chorých.

Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec pozdravil aj slovenských pútnikov: „Zo srdca pozdravujem pútnikov zo Slovenska, osobitne z Farnosti Huncovce. Bratia a sestry, Ježiš Kristus je cesta k Otcovi a v Eucharistii sa ponúka každému z nás ako prameň božského života. Čerpajme vytrvalo z tohoto prameňa. S týmto želaním žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120610007

Uverejnené: 13.06.2012


Homília Benedikta XVI. zo slávnosti Božieho Tela a Krvi

Vatikán 8. júna (RV) - Hodnota eucharistickej bohoslužby a posvätnosť Eucharistie – týmto dvom aspektom sa Benedikt XVI. venoval vo svojej homílii počas štvrtkovej slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorej predsedal v Bazilike sv. Jána v Lateráne. Ponúkame vám ju v plnom znení.

Drahí bratia a sestry!

V dnešný večer chcem spolu s vami uvažovať nad dvoma prvkami eucharistického tajomstva, ktoré sú medzi sebou spojené: Eucharistickom kulte a jeho posvätnosti. Je veľmi dôležité znova sa nimi zaoberať a ochrániť ich od neúplných náhľadov na samotné tajomstvo, ktoré sa objavili v nedávnej minulosti.
Predovšetkým sa zamyslime nad hodnotou eucharistického kultu, osobitne nad adoráciou Najsvätejšej sviatosti. Je to skúsenosť, ktorú prežijeme aj dnes po tejto svätej omši pred samotnou procesiou, počas a v jej závere. Jednostranná interpretácia Druhého vatikánskeho koncilu ochudobnila túto dimenziu a obmedzila eucharistiu iba na moment slávenia. Bolo veľmi dôležité uznať ústredné miesto slávenia, v ktorom Pán zvoláva a zhromažďuje svoj ľud na dvojitej hostine Slova a Chleba života, sýti ho a zjednocuje so sebou vo sviatostnej obete. Význam liturgického zhromaždenia ostáva prirodzene stále platný, avšak musí byť zároveň správne vyvážený. V skutočnosti – ako tomu často býva – aby sa zdôraznil jeden aspekt, potlačí sa druhý. V tomto prípade zdôraznenie eucharistického slávenia bolo na úkor adorácie, ktorá sa začala považovať za akt viery a modlitby, obracajúc sa na Pána Ježiša reálne prítomného vo sviatosti oltárnej. Táto nerovnováha sa odrazila aj na duchovnom živote veriacich. Totiž, keď koncentrujeme celý náš vzťah s Eucharistickým Ježišom iba na chvíľu svätej omše, riskujeme vyprázdnenie jeho prítomnosti z ostatného priestoru a času. Takto menej pociťujeme zmysel neustálej Ježišovej prítomnosti uprostred nás a s nami, prítomnosť, ktorá je konkrétna, blízka, medzi našimi domovmi, ako pulzujúce srdce mesta, krajiny, územia s ich rôznymi výrazmi a aktivitami. Sviatosť Kristovej lásky musí preniknúť celý náš každodenný život.

V skutočnosti je pomýlené stavať proti sebe slávenie Eucharistie a adoráciu, ako keby boli konkurentmi. Práve naopak: kult Najsvätejšej sviatosti oltárnej je duchovným prostredím, v ktorom môže komunita dobre a v pravde sláviť Eucharistiu. Iba ak ju predchádza, sprevádza a nasleduje tento vnútorný postoj viery a adorácie, môže liturgické slávenie naplno vyjadriť svoj význam a hodnotu. Stretnutie s Ježišom vo svätej omši sa uskutočňuje reálne a v plnosti, keď je spoločenstvo schopné uznať, že On prebýva vo sviatosti ako vo svojom dome, očakáva nás, pozýva k hostine, a po rozpustení zhromaždenia zostáva s nami v tichej a diskrétnej prítomnosti a sprevádza nás svojim príhovorom, prijíma naše duchovné obety a predkladá ich Otcovi.

V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť skúsenosť, ktorú spoločne prežijeme dnes večer. Vo chvíli adorácie sme všetci na rovnakej úrovni, na kolenách pred sviatosťou lásky. Všeobecné i služobné kňazstvo sú spojené v eucharistickom kulte. Túto veľmi krásnu a významnú skúsenosť sme spoločne prežili veľakrát v Bazilike sv. Petra, a tiež počas nezabudnuteľných vigílií s mladými - spomínam si na Kolín, Londýn, Záhreb, Madrid. Všetkým je jasné, že tieto chvíle eucharistickej vigílie pripravujú slávenie svätej omše, pripravujú srdcia na stretnutie, ktoré potom prináša viac ovocia. Spoločný postoj v tichu pred Pánom prítomným v Jeho sviatosti je jednou z najautentickejších skúseností nášho „byť“ Cirkvou, ktorá sa pripája komplementárnym spôsobom ku skúsenosti slávenia Eucharistie, počúva Božie slovo, spieva a prichádza k hostine s Chlebom života. Komúnio a kontemplácia sa nemôžu oddeliť, pretože kráčajú spolu. Aby som mohol skutočne komunikovať s druhou osobou, musím ju poznať, vedieť stáť v tichu vedľa nej, počúvať ju, pozerať na ňu s láskou. Pravá láska a pravé priateľstvo vždy žijú z tejto vzájomnosti pohľadov, intenzívneho a význačného ticha, plné rešpektu a úcty, a to tak, aby bolo stretnutie prežívané hlboko osobným a nie povrchným spôsobom. Žiaľ, ak chýba táto dimenzia, aj sväté prijímanie sa môže z našej strany stať iba povrchným gestom. Ale v skutočnom prijímaní, pripravenom v rozhovore a živote, môžeme povedať Pánovi dôverné slová, ako tie, ktoré sme pred chvíľou počuli v responzóriovom žalme: „Pane, som tvoj sluha, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. Ty si mi putá rozviazal: obetu chvály ti prinesiem a budem vzývať meno Pánovo“ (Ž 116, 16-17).

Teraz by som chcel v krátkosti hovoriť o druhom aspekte: posvätnosti Eucharistie. V nedávnej minulosti sme zaznamenali isté nepochopenie autentického posolstva Svätého písma. Kresťanská novosť ohľadom kultu bola ovplyvnená istou sekulárnou mentalitou 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia. Je pravdou, a vždy to bude platiť, že stred kultu nie je viac v obradoch a starobylých obetách, ale v samotnom Kristovi, v jeho osobe, jeho živote, jeho veľkonočnom tajomstve. Napriek tomu z tejto základnej novinky nemôžeme dedukovať, že posvätno už viac neexistuje, ale že ono našlo svoje naplnenie v Ježišovi Kristovi, Božej vtelenej láske. List Hebrejom, ktorý sme si dnes vypočuli ako druhé čítanie, nám hovorí práve o tejto novosti Kristovho kňazstva, „veľkňaza budúcich darov“ (Hebr 9,11), ale nehovorí, že kňazstvo skončilo. Kristus “prostredník novej zmluvy” (Hebr 9,15) ustanovenej jeho krvou, ktorá očisťuje „svedomie od mŕtvych skutkov“ (Hebr 9,14). On nezrušil posvätno, ale priviedol ho k zavŕšeniu a otvoril tak nový kult, ktorý je čisto duchovný, ale napriek tomu, pokiaľ sme na ceste v čase, využíva znamenia a obrady, ktoré už nebudú platiť až na konci, v nebeskom Jeruzaleme, kde už nebude žiaden chrám (porov. Zjv 21,22). Vďaka Kristovi je posvätno pravdivejšie, intenzívnejšie, a ako je to v prípade prikázaní, aj najviac vyžaduje! Nestačí iba dodržiavanie obradov, ale žiada sa očistenie srdca a zapojenie života.

Veľmi rád zdôrazňujem aj to, že posvätno má i výchovný charakter a jeho odstránenie nevyhnutne ochudobňuje kultúru, osobitne formáciu nových generácií. Ak napríklad v mene sekularizovanej viery, ktorá viac nepotrebuje posvätné znamenia, by bola zrušená táto mestská procesia na Božie Telo, duchovný profil Ríma by bol veľmi zmenšený a naše osobné i komunitné svedomie by bolo oslabené. Alebo si spomeňme na mamu a otca, ktorí by v mene viery zbavenej posvätna ochudobnili svoje deti o každý náboženský obrad, tak by tým uvoľnili priestor mnohým narážkam prítomným v konzumnej spoločnosti, iným rítom a znameniam, ktoré by sa tak ľahšie mohli stať idolmi. Boh, náš Otec, voči ľudstvu takto nekonal: svojho Syna poslal na svet nie aby zrušil, ale naplnil aj posvätno. V závere tohto poslania, počas Poslednej večere, Ježiš ustanovil sviatosť svojho Tela a svojej Krvi, pamätník svojej veľkonočnej obety. Tým sám seba postavil na miesto starovekých obiet, ale urobil to v rámci obradu, ktorý prikázal apoštolom nasledovať ako najvyššie znamenie pravého posvätna, ktorým je On sám. S touto vierou, drahí bratia a sestry, dnes a každý deň slávime Eucharistické tajomstvo a adorujeme ho ako stred nášho života a srdca sveta. Amen.
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120608024

Uverejnené: 13.06.2012


Posolstvo Benedikta XVI. k šampionátu vo futbale

Vatikán 7. júna (RV) - V Poľsku a na Ukrajine sa v piatok začnú Majstrovstvá Európy vo futbale. Potrvajú do 1. júla. Pri tejto príležitosti zaslal Benedikt XVI. predsedovi Konferencie biskupov Poľska Mons. Józefovi Michalikovi telegram, v ktorom potvrdzuje, že takáto športová udalosť nie je ľahostajná ani Cirkvi. Na mysli má aj duchovné potreby tých, ktorí sa na udalosti zúčastnia. Ďalej pripomína slová svojho predchodcu bl. pápeža Jána Pavla II.: „Potenciál športového fenoménu ho robí osobitným nástrojom pre globálny rozvoj človeka a veľmi užitočným prvkom pre budovanie spoločnosti bližšej človeku. Zmysel bratstva, veľkorysosti, čestnosti a úcty k telu – cnosti nepochybne nevyhnutné pre každého dobrého športovca – pomáhajú budovať občiansku spoločnosť, kde antagonizmus nahrádza zdravá konkurencia, kde má zápas prednosť pred konfliktom a poctivá konfrontácia pred súperiacou zlomyseľnosťou. V tomto zmysle šport nie je cieľom, ale prostriedkom; môže sa stať šíriteľom kultúry a úprimného pobavenia, ktoré povzbudzuje človeka, aby na jeho poli odovzdal to najlepšie zo seba samého a vyhol sa tomu, čo môže nebezpečne a vážne poškodzovať seba samých alebo ďalších.“
Podľa Benedikta XVI. sú práve kolektívne športy, ako napríklad futbal, „dôležitou školou pre vedenie k zmyslu rešpektovania iných, hoci aj protihráčov, k duchu osobných obetí pre dobro celej skupiny, k oceňovaniu darov každého prvku tvoriaceho tím“. Ako uviedol, takýmto spôsobom možno prekonať logiku individualizmu a sebectva, ktoré „často charakterizujú medziľudské vzťahy“, a vytvoriť priestor pre logiku bratstva a lásky, ktorá môže na všetkých úrovniach „podporovať pravdivé spoločné dobro“. V závere telegramu Svätý Otec povzbudzuje všetkých, ktorí sú do udalosti zapojení – od dobrovoľníkov, hráčov až po fanúšikov, zveruje ich v modlitbách Bohu a udeľuje im svoje apoštolské požehnanie.
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120607026

Uverejnené: 08.06.2012



Dnes je Sobota 28.marca 2020.
Dnes oslavuje meniny Sona
Zajtra oslavuje meniny Miroslav

Najbližšia liturgia Levoča:

Najbližšia liturgia Sp.Podhradie:

Najbližšia aktivita:

Najbližšia akcia:

Partnerske stránky: www.fartore.sk, Farnosť Malcov